reklama

O mapách k pokladom

Ivana dostala tento týždeň od rodičov balík plný starých fotografií. Okamžite sme si ich začali prezerať s patričnou nostalgiou za starými časmi a ovoniavali sme ich v snahe pomenovať , čím to vlastne voňajú. (Už po kratučkom momente sme sa zhodli, že nič iné na svete takto ani podobne nevonia a týmto oficiálne zaradzujem vôňu starých fotografií medzi mojich desať najmilších vôní pod slnkom. ) Čo je však dôležitejšie, odvtedy veľa premýšľam o tom, či budú jedného dňa aj moje fotografie putovať  v poštovej zásielke svetom, aby si ich niekto iný pozrel, prípadne ovoňal. O tom, či vôbec bude na čo spomínať. A či bude s kým. V krátkosti vyslovené, premýšľam o budúcnosti. A to je, čo sa mňa týka, podivuhodná zmena...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Veruže áno, keďže dodnes som vždy radšej rozjímala o tom, čo už bolo, úplne najradšej o tom, čo už bolo veľmi dávno. Spomienky na detstvo mi v pamäti zažltli podobne ako žltnú staré fotografie a čas ich navyše rozkošne zarámoval, aby bolo za čím nostalgicky banovať. Za detstvom sa banuje príjemne a je to dokonca možné takmer kdekoľvek a s kýmkoľvek, veď kto by si nechcel z času na čas zaspomínať na hračky, čo kedysi vlastnil, jazvy, ktoré stále má, či kamarátov, čo už dávno stratil? Len málokto.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hoci je to však naozaj podivuhodná zmena, dnes, naopak, premýšľam o budúcnosti. Myšlienky na budúcnosť sú možno desivo cudzie a neznáme, majú ale prekrásne farby, celkom iné ako tie zo starých fotografií, dúhové, snové, trblietavé. Lesknú sa pokladmi a zároveň k nim sľubujú mapy, ale nie zadarmo, to nie. Mapy sú odmenou za odvahu a vytrvalosť a čakajú vždy až na konci dobrodružnej cesty. Kľúče od truhlíc nie sú obyčajné a nemožno z nich vyrobiť kópie.

Dnes skutočne myslím na budúcnosť a vlastne túžim po jedinom. Byť raz súčasťou podobných zažltnutých fotografií a v starobou zošúverených rukách ich prekladať dokola a dokola ako balíček hracích kariet. Tešiť sa z defilé uplynutého života. Podávať fotky do kruhu blízkych. Mať ich komu podať...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 A vôbec nevadí, ak mi na niektorých z nich vnúčence vypichnú oči kružidlom ako pomstu za nemoderné svetre, čo im upletiem pod stromček. Naopak, z pleteného svetra od mamy či od babičky človek skôr či neskôr vyrastie, a na krivdy, čo mu do teenagerského života vstúpili spolu s ním, zabudne tiež.  Na čo však nezabudne, bude vôňa aviváže, v akej sa doma pralo prádlo a zvuk drevených pletacích ihlíc, ako o seba narážajú na znak rýchlej a šikovnej práce.

A navyše, verte či nie, v živote prichádza aj deň, kedy človek začne myslieť dokonca i na svoje vlastné nemoderné a ohrdnuté svetre...

Eva Maheľová

Eva Maheľová

Bloger 
  • Počet článkov:  33
  •  | 
  • Páči sa:  0x

obyčajný človek stvorený do neobyčajného sveta... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu