O mapách k pokladom

Autor: Eva Maheľová | 13.9.2012 o 21:41 | Karma článku: 7,90 | Prečítané:  261x

Ivana dostala tento týždeň od rodičov balík plný starých fotografií.  Okamžite sme si ich začali prezerať  s patričnou nostalgiou za starými časmi a ovoniavali sme ich v snahe pomenovať , čím to vlastne voňajú. (Už po kratučkom momente sme sa zhodli, že nič iné na svete takto ani podobne nevonia a týmto oficiálne zaradzujem vôňu starých fotografií medzi mojich desať najmilších vôní pod slnkom. ) Čo je však dôležitejšie, odvtedy veľa premýšľam o tom, či budú jedného dňa aj moje fotografie putovať  v poštovej zásielke svetom, aby si ich niekto iný pozrel, prípadne ovoňal. O tom, či vôbec bude na čo spomínať. A či bude s kým. V krátkosti vyslovené, premýšľam o budúcnosti. A to je, čo sa mňa týka, podivuhodná zmena...

Veruže áno, keďže dodnes som vždy radšej rozjímala o tom, čo už bolo, úplne najradšej o tom, čo už bolo veľmi dávno.  Spomienky na detstvo mi v pamäti zažltli podobne ako žltnú staré fotografie a čas ich navyše rozkošne zarámoval, aby bolo za čím nostalgicky banovať. Za detstvom sa banuje príjemne a je to dokonca možné takmer kdekoľvek a s kýmkoľvek, veď kto by si nechcel z času na čas zaspomínať na hračky, čo kedysi vlastnil, jazvy, ktoré stále má, či kamarátov, čo už dávno stratil? Len málokto.

 

Hoci je to však naozaj podivuhodná zmena, dnes, naopak, premýšľam o budúcnosti.  Myšlienky na budúcnosť sú možno desivo cudzie a neznáme, majú ale prekrásne farby, celkom iné ako tie zo starých fotografií, dúhové, snové, trblietavé. Lesknú sa pokladmi a zároveň k nim sľubujú mapy, ale nie zadarmo, to nie. Mapy sú odmenou za odvahu a vytrvalosť a čakajú vždy až na konci dobrodružnej cesty. Kľúče od truhlíc nie sú obyčajné a nemožno z nich vyrobiť kópie.

Dnes skutočne myslím na budúcnosť a vlastne túžim po jedinom. Byť raz súčasťou podobných zažltnutých fotografií a v starobou zošúverených rukách ich prekladať dokola a dokola ako balíček hracích kariet. Tešiť sa z defilé uplynutého života. Podávať fotky do kruhu blízkych. Mať ich komu podať...

 A vôbec nevadí, ak mi na niektorých z nich vnúčence vypichnú oči kružidlom ako pomstu za nemoderné svetre, čo im upletiem pod stromček. Naopak, z pleteného svetra od mamy či od babičky človek skôr či neskôr vyrastie, a na krivdy, čo mu do teenagerského života vstúpili spolu s ním, zabudne tiež.  Na čo však nezabudne, bude vôňa aviváže, v akej sa doma pralo prádlo a zvuk drevených pletacích ihlíc, ako o seba narážajú na znak rýchlej a šikovnej práce.

A navyše, verte či nie, v živote prichádza aj deň, kedy človek začne myslieť dokonca i na svoje vlastné nemoderné a ohrdnuté svetre...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šéf protikorupčného úradu Kovařík: O Ficovom hlase sme viedli polemiky

Policajti pri citlivých kauzách nemôžu zisťovať všetko, musia brať ohľad aj na česť politika, tvrdí Ficov šéf boja proti korupcii.

ŠPORT

Nórsky divák nevedel, že Sagana na Tour de France vylúčili

Ľudia v Nórsku si majstrovstvá sveta v cyklistike užívajú.

DOMOV

Zo Smeru odišiel celý regionálny klub, nechce povedať prečo

Sarosta obce Rišňovce sa sťažuje na ignoráciu zo strany vedenia Smeru.


Už ste čítali?