Spotrebiče, ktoré majú dušu, nie sú najvhodnejšími spoločníkmi pre každého. Vyžadujú si určitú dávku trpezlivosti, pochopenia a hádam sa nebudem veľmi rúhať, ak napíšem, že dokonca lásky. Nikdy nerobia presne to, čo by mali a namiesto toho, aby vám slúžili, ocitáte sa zrazu vy v ich službách. Majú niečo, čo vás dokáže rozčertiť viac ako počítačový vírus, pokazený chladič, zanesený filter, či spálená žiarovka. Majú osobnosť.
Tento text píšem za pomoci práve takéhoto zariadenia. Priateľov počítač musíme totiž pri každom zapínaní doslova resuscitovať. V praxi to vyzerá tak, že takmer okamžite po stlačení tlačidla, ktoré v iných počítačoch funguje bez problémov a spúšťa automaticky celý systém, stláčame tlačidlo escape, raz rýchlejšie, raz pomalšie, v závislosti od toho, ako počítač dýcha a čo ďalšie sa s ním v tej chvíli deje. Úspešnosť je približne dvadsaťpäť percentná, no nesťažujeme si, obaja sme si časom zvykli. Osobnosť tohto počítača aj jeho zdravotné ťažkosti už dokážeme rešpektovať. (Dodávam, že mašinka nemá žiaden ľahko odhaliteľný problém a ani ľudia, ktorí sa liečeniu týchto závad venujú, nám jeho štrajky nevedia vysvetliť. )
Aj môj vlastný notebook sa pýši osobnosťou. Okrem toho, že je žalostne pomalý už od výroby (rada ľudí presviedčam, že to nie on je pomalý, ale oni sú rýchli), z času na čas sa bez výzvy rozhodne, že potrebuje oddych, na desať- pätnásť minút sa vypne, aby si dal šlofíka, a následne sa sám spustí a čaká na povely. Už to nikoho nedokáže rozrušiť a pri zvučke štartujúceho Windowsu, ktorá sa zrazu vynorí z ticha, sa všetci pousmejeme a som si istá, že každý trochu premýšľa o svojej vlastnej duši a osobnosti.
Niekedy som spotrebiče, ktoré žijú svoj vlastný nenaprogramovaný život, doslova nenávidela. V detstve som mala hračku Tamagoči (ktovie, ako sa to môže písať), alebo aspoň jej napodobeninu, ktorú mi otec kúpil niekde na trhu. Bola chybná a nech som robila čokoľvek, moje elektronické zvieratko vždy na tretí deň umrelo. Dokonca si pamätám, že som kvôli tomu plakala. Dnes už sa na veci pozerám inak. Napodobeniny zvierat som nahradila originálmi a dokonca som pochopila, že ich nemusím všetky vtesnať do jednej domácnosti, aby boli aspoň na malú chvíľu mojimi najlepšími priateľmi. Celá naša planéta je predsa mojou domácnosťou. A čo sa týka strojov, ktoré odmietajú plniť svoje nalinajkované osudy a trochu riskujú na ceste za dobrodružstvom, sú predsa ako my. Veľké a neopakovateľné osobnosti...
