O slnku, čo (ne)svieti na každého...

Autor: Eva Maheľová | 31.3.2014 o 8:12 | (upravené 31.3.2014 o 8:18) Karma článku: 10,16 | Prečítané:  640x

Existuje ľudová múdrosť, ktorá vraví, že slnko svieti na všetkých rovnako. Myslím, že vôbec nie je pravdivá. Pred pár dňami som sa vrátila z mesta Marrakech na severe Afriky a musím povedať, že slnko tam na ľudí svieti omnoho viac. Je obrovské a je blízko. Všetko je vďaka nemu akési teplejšie.

Nie, nie som hlúpa. Viem, že ľudové múdrosti netreba vysvetľovať doslovne. Viem, že v skutočnosti nejde o stupne na teplomere. Len sa neviem rozhodnúť, čo si vlastne o tomto svete myslieť.

Pred pár dňami som sa vrátila z mesta Marrakech na severe Afriky. Pripomenula som si v ňom chudobu, na ktorú som zabudla, a bohatstvo, čo som si už len zbežne pamätala. Život.

Na trhoch predávajú domáci od skorého rána turistom marocké čaro. Keď sa im čo i len chvíľu nedarí, nadvihnú svoj obchodík na kolesách a kráčajú hľadať šťastie inde. Hlavné námestie je plné príležitostí, západný človek je ochotný zaplatiť nemalé peniaze za to, že sa chvíľu cíti ako v rozprávke o Aladinovi. Vôňa korenia, mätového čaju a medových cukroviniek stúpa do hlavy. Tkané koberce rozvešané všade navôkol hýria farbami a nesprávne opracovaná koža smrdí, ale neprekáža. Obchodníci svojich klientov zďaleka volajú v niekoľkých svetových jazykoch a lákajú na dobré ceny. Netreba ma dvakrát prosiť, mohla by som na tomto mieste ostať večne, žiť z čerstvej pomarančovej šťavy, sušeného ovocia a z úsmevov. Učiť sa byt šťastná tu a teraz a to za pomoci tých najvyberanejších učiteľov. Obyčajných ľudí. Dávno predtým som takých nestretla.

Tí, čo majú čosi na predaj, ovládajú remeslo alebo majú dar jednou ledabolo zaspievanou piesňou vyťažiť z turizmu čo najviac, majú šťastie. Avšak, smerom z centra mesta na jeho okraj štastia spolu s turizmom ubúda. Ulice sú špinavšie, užšie, zriedkavejšie označené a vôbec, ani trochu nepripomínajú ilustračné fotografie na pohľadniciach z prázdnin. Jedna žena spí uprostred chodníka a ďalšia prosí okoloidúcich o pár drobných. S dieťaťom v náručí a neistým zajtrajškom. Na križovatke stojí chlapec krajší než ten z reklamy na pánsky šampón a keď sa autá zastavia na červenú, trpezlivo vodičom ponúka hygienické vreckovky na predaj. Za niekoľko centov denne je ochotný prestáť na tej červenej trebárs aj celý svoj život.

Nie, slnko definitívne nesvieti na všetkých rovnako. Alebo sa to aspoň mne, západnej duši, tak zdá.

Kupodivu, vo všetkých kútoch mesta bez výnimky vítajú človeka s tým istým čarovným úsmevom na tvári. Bez ohľadu na okolnosti, finančnú situáciu, či spoločenské postavenie, úsmev je v kultúre tohto národa niečo, čo je konštantne krásne a preto užitočné, či dokonca nevyhnutné. Je liekom na každú chorobu a darom, ktorý je možné rozdávať v priehrštiach. Rovnako ako slnko, aj úsmev svieti v uliciach Marrakechu na každého. Ľudia, ktorí nikdy nechodili do školy, vedia o živote viac než najvzdelanejší diplomati. Ľudia, ktorí sa neučili etikete, intuitívne cítia, ako zaobchádzať s ľudskou dušou tak, aby ju vyliečili z malicherných odrenín. Ľudia, ktorí na to nemajú zdanlivo žiaden dôvod, sa usmievajú. Vedia totiž, že už len byť nažive je vlastne obrovské šťastie.

Strážca parkoviska trávi svoje dni v slnečnej páľave a nikdy si nesťažuje. Práve naopak, už na prvý pohľad je vidieť, že je na svoje remeslo hrdý. Správa sa úslužne a svojich zákazníkov doslova rozmaznáva láskavým prístupom. Večer sa po svojich vracia domov k rodine, ktorú sotva uživí. K deťom, čo musia prejsť niekoľko kilometrov denne, aby si sadli do školských lavíc. K žene, ktorá nemá vlastnú kuchyňu.

A my máme všetko, len ten úsmev nám chýba. Sme konzumenti, to je naše remeslo. Slnko v exotickej krajine je obrovské a je blízko. Nachvíľu aj nám zohreje skrehnuté duše, nachvíľu aj mňa presvedčí. Ale len nachvíľu, aby som z neho nedajbože nedostala úpal. Nie, nie som hlúpa, len sa neviem rozhodnúť, čo si vlastne o tomto svete myslieť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za prešetrenie kauzy nehlasoval nikto zo Smeru.


Už ste čítali?