O zbytočných slovách a nevyhnutnom tichu...

Autor: Eva Maheľová | 9.3.2011 o 22:10 | Karma článku: 4,18 | Prečítané:  751x

Keď som pred piatimi rokmi maturovala zo slovenčiny, môj záverečný sloh sa týkal slov. Spomínam si, že mal byť úvahou o citáte nejakého antického filozofa, ktorý kedysi dávno veľa polemizoval o veciach, o ktorých doteraz všetci vieme vlastne len veľmi málo. Bol to táraj, rovnako ako ja. Ale, aby som príliš neodbočovala, môj záverečný sloh sa týkal slov. Vtedy som ešte mala pocit, že je to vážna a významná téma.

Písala som o čare jazyka, mystike reči, o kúzle všetkých slovíčok a fráz, ktoré znejú akosi mäkšie a teplejšie ako tie ostatné. O mojej uletenej záľube v niektorých z nich, v slovách džavot, ranostaj, dokorán, kolovrátok, niktoš, či pazucha. Doslova som sa rozplývala nad ľubozvučnosťou slovenčiny, a vôbec, nad ľudskou schopnosťou hovoriť. Dnes si už však svojimi vtedajšími názormi nie som celkom istá, jednotku by som si teda rada aspoň takýmto spôsobom opravila.
Časy pre zrútením Babylonskej veže a popletením jazykov si predstavujem veľmi špecificky. Myslím, že ľudia spolu museli komunikovať inak ako verbálne. Telepaticky, alebo hocijako podobne, pomocou pohľadov, úsmevov, vraštením čiel a žmurkaním. Jemným, náznakovitým spôsobom si odovzdávali elementárne informácie a viac im nebolo treba. Myšlienky mali podobu obrazov a nie komplikovaných sietí fráz a viet, a ich hlavy boli ľahké a otvorené. Celkom iné ako tie naše.
Moja hlava je v poslednej dobe akási preťažená. Zo všetkých strán na mňa útočia slová, ktoré som kedysi tak bezhranične milovala. A ako tak o nich premýšľam, uvedomujem si, že mnohým z nich ani len nerozumiem. Neviem, čo je to kultúra bifidus aktiregularis, ani načo sú dobré esenciálne mastné kyseliny (ak vôbec na niečo). Točí sa mi hlava z radu kozmetických výrobkov s kvapkou ylang ylang, či s aloe vera. Z billboardov popri cestách mi priamo do náručia skáču hypotekárne úvery, bezúčelové pôžičky, akciové ceny a bezkonkurenčné ponuky. Stačí si len vybrať. 
A ja si vyberám. Vyberám si ticho. Vyberám si jeden deň strávený osamote. Bez hluku áut, smogu z tovární a výčitiek z toho, že som neposkytla finančnú pomoc neziskovej charitatívnej organizácii, hoci som nejaké to euro v peňaženke ešte mala. Bez SLOV. Chcem sa vrátiť v čase späť do predbabylonských čias a zastaviť svojich predkov. Varovať ich pred chybami, ktorých sa v budúcnosti dopustia a ukázať im hoci len zlomok z toho, čo ich čaká. Reklamu v televízii, čo šľape po stovkách morálnych hodnôt naraz, rozhovor v krčme plný nevyberaných výrazov, ktoré len podnecujú znechutenie a apatiu. Nedôveru v očiach ľudí, dvere na kľúče a trezory na cennosti. Seba, ako stojím uprostred toho všetkého a skutočne netuším, ktorým smerom sa vydať, pretože každý z ponúkaných odo mňa vyžaduje kompromisy a prináša nevyhnutnú mieru sklamania. 
Vraví sa, že za čias pred zrútením Babylonskej veže sa ľuďom žilo dobre. Napriek tomu však chceli dočiahnuť do neba, a tak im Boh pomiešal jazyky, aby naveky stratili spoločnú reč. Myslím, že im vtedy dal slová, a tie ich duše obrali o všetko animálne, čo ich dovtedy so Zemou spájalo. Spustili lavínu, ktorá na seba od tých čias už nabalila veľa ďalšieho, až vytvorila civilizovaný svet. 
A ja, ja som len obyčajný táraj, súčasť tejto lavíny. Jednotku zo školskej práce v maturitnom ročníku na strednej škole by som si však napriek tomu rada opravila. Pravda je totiž taká, že nenávidím slová, ako ľudia potajomky nenávidia všetko, na čom sú existenčne závislí. Nemyslím si, že máme akúkoľvek nádej zanechať za sebou trvalú stopu, nech rečníme hocako plamenne a zanietene. Všetky žijúce bytosti vôkol nás kašlú na rečičky a vesmír o svojej hodnote presviedčajú činmi a skutkami. My ľudia veľa polemizujeme o tom, o čom vieme vlastne len veľmi málo, a odvážne sa nazývame pánmi tvorstva. Nakoniec, máme šťastie, našim trúfalým vyjadreniam nik nerozumie, sú to totiž len a len slová...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za prešetrenie kauzy nehlasoval nikto zo Smeru.


Už ste čítali?